Mýtus: diaľnice sa stavajú preto, aby sa vivatom lepšie podnikalo a aby sa bohatí mohli stať ešte bohatšími

Prídete do krčmy, objednáte pivo len preto, že chcete pivnú tácku a na pive Vám nezáleží? Pivné tácky sú vedľajším efektom objednávky piva. Ak máte smäd, potrebujete uspokojiť inú potrebu, než keď zbierate pivné tácky. Obe potreby je možné uspokojiť buď tak, že si objednáte iba pivo alebo vypýtate iba tácku, alebo tak, že si objednáte to pivo a nemusíte nikomu nič vysvetľovať.

Nezmysel? Určite áno. Ale je to jednoduchšie a prečo by ste to tak či onak nerobili, ak si to platíte za vlastné. Vivati si však nič neplatia za vlastné. Používajú verejné prostriedky na financovanie svojich luxusných hračiek. To je plytvanie zdrojmi nehoráznym spôsobom, ktorý je možné považovať za spreneveru a zločin proti slovenskému národu. K jeho realizácii je potrebný veľký počet spolupáchateľov, veľký počet súhlasných stanovísk rozhodovacích inštancií a teoreticky sa predpokladá, že štát nebude konať proti záujmom väčšiny svojich ovbyvateľov. Nie však na Slovensku, kde sa beztrestne rozkradli verejné prostriedky dosahujúce výšku jedného hrubého národného dôchodku celej krajiny na "vytvorenie kapitálotvornej vrstvy poctivých podnikateľov-mečiarovcov" (autentický dobový citát, A. M. Húska, J. Smolec, prebrané do všetkých médií).

A tak sa stalo, že si vivati dobre rozmiestnili pešiakov, ktorí im mali priniesť želaný výsledok. Ani to tak ťažké nebolo, lebo vysoká škola bližšie naokolo je práve v Žiline. Tam sa učia miešať betón a klásť asfalt. V Žiline je tiež výskumý ústav bližšie naokolo, kde sa zaoberajú výskumom miešania betónu a kladenia asfaltu. Preto si títo ľudia o sebe myslia (žiaľ za tichej podpory časti verejnosti), že sú univerzálnymi odborníkmi na diaľnice. Nie sú.

Výstavba diaľnic je totiž niečo dosť iné, niečo iné je rozhodovanie o jej trase. Na trasovanie diaľnic sú potrebné úplne iné odborné kompetencie, ktoré žiaľ na Slovensku neexistujú. Výskumný ústav bližšie naokolo nevie robiť dopravné modely a nevedia to ani na vysokej škole bližšie naokolo, nehovoriac o ministerstve bližšie naokolo, z ktorého sa pod tutelou HZDS a SDKÚ postupom času vyvinul odkladací ústav pre odborne menej zdatné exempláre vivatov. Trasovanie diaľnic nie je záležitosť betonárov a asfaltérov, ale úloha pre ekonómov.

V normálnej krajine sa diaľnice stavajú na prepojenie ďalekých cieľov, rýchlostné cesty pre regionálnu dopravu a cesty I. triedy hoci aj viacpruhové pre dopravu v aglomerácii. Dôvodom je jednak priepustnosť komunikácií, jednak prepravná rýchlosť. Priepustnosť diaľnice a rýchlostnej cesty je približne rovnaká, ale v prípade cesty I. triedy sa prejaví efekt nižšej projektovanej rýchlosti. Získať pár sekúnd na niekoľko málo kilometroch je zanedbateľné, kým získať hodinu na trase Bratislava-Košice už zanedbateľné nie je. Takisto vodičovi je jedno, či ide po ceste, čo stála štvrť miliardy za kilometer alebo miliardu za kilometer. Jedno by to nemalo byť tomu, kto to zaplatí, a to je daňový poplatník. Vy, za Vaše peniaze. Viď tiež rubriku Náklady.

Žiaľ v našej krpatej karpatskej krajine sa diaľnice stavajú inak, než v normálnych krajinách. Úloha, ktorej sa hľadá riešenie, nie je maximizácia úžitku dopravnej verejnosti, alebo minimizácia sociálnych nákladov ekonomickej transformácie, alebo (ako aproximácia) maximizácia globálnej agregovanej priepustnosti cestnej siete. Rieši sa úloha, ako zaplatiť diaľnicu vivatom tak, aby to vivati neplatili zo svojho. Diaľnica nie je cesta, ale vstupenka k prosperite a preto je vyhradená výlučne pre vyvolený považský národ. To už diaľnica nie je diaľnica, ale blízica. Blízica v redukcionistickom poňatí nástroja ekonomického rozvoja najbohatším, ale financovaná všetkými, i tými najchudobnejšími. Ako to robil ten Jánošík junošík? Chudobným bral a sebe dával? Nebol od Žiliny? Neobracia sa v hrobe? Asi nie.